On Wednesday, December the 4th, I had the unbelievable opportunity to travel with my fellow classmates on a day trip to Vienna. Coming from the prairies in Canada, where the closest big cities are 800 km away, being able to hop on a bus and drive only three hours to see one of Europe’s most famous cities was a spectacular notion. And despite having only a day to explore, we were able to see so many places and have some great experiences that I know I will remember for a lifetime. 

We left bright and early at 5:30 in the morning from Banská, and after driving around 3 hours and getting through some heavy traffic in Bratislava, we started out the trip by visiting a chocolate factory only a short distance over the border in Austria. Because of a shortened time frame, we were only able to look around the chocolate store, but I had an enjoyable time sampling all the chocolates- and buying quite a few for myself.
After this, we made our way to Vienna, the capital of Austria and one of Europe’s most gorgeous and historically significant cities. Not counting my 2 hour layover in Toronto airport when I flew to Slovakia, this was the biggest city I had ever stepped foot in. Needless to say, I was in amazement when we began touring around the city centre, with its majestic buildings and ornate gothic and baroque architecture. Undoubtedly the highlight of the first part of the tour was St. Stephen’s cathedral, where we had time to look around inside. As a major classical music fanatic myself, this was pretty amazing for me. I had done some research beforehand and found out that this cathedral was
where Mozart got married, and also where Beethoven first realized he was completely deaf, when he saw the pigeons fly off the cathedral and couldn’t hear them. At first I really could not believe I was standing in the same building these events took place. And really, this feeling permeated much of the tour of Vienna. There is so much history ingrained in the streets, buildings, and walls of every part of the city— a type of ancient history that you just can’t feel while walking in the young streets of Western Canada. So, Vienna amazed me every step of the way. Afterwards, we toured more of the city, then stopped at the renowned Albertina art gallery, where we spent a couple hours taking in the hundreds of paintings and sculptures that ranged from Picasso’s to works from modern day artists. Being the first serious art gallery I’ve ever been in, this was also a very cool experience.
From there, we made our way to the famed Vienna Christmas markets, where we were given time to look around and explore. Luckily for us it wasn’t too crowded, which made it easy to get around and see most of the booths in adequate time. Even though in Canada we celebrate Christmas quite extravagantly, we don’t have anything quite like Christmas markets— so once again, I loved it. By the time the day was over it had started to cool down a little bit, and I think everybody was pretty happy to get on the bus to warm up and rest their legs. It was a long ride back home to Banská Bystrica, but I couldn’t stop thinking about how lucky I was to have been in Vienna, a city I’ve dreamed about going to for years. It truly was an amazing trip, and one I cannot wait to make again soon. 

 - Graydon Eskowich

📷 Kristína Nemcová

Aké sú rozdiely medzi Amerikou a Slovenskom?
Ľudia vnímajú často to, ako sa v Amerike nahlas rozpráva. V reštaurácii máš pocit, že na seba ľudia kričia. Na Slovensku je to viac kľudné, ale to je len kultúra. Na druhej strane sú ľudia v Amerike väčšinou priateľskejší.

Máš pocit, že ťa ľudia vnímajú inak, pretože si z Ameriky?
Spolužiaci ale aj učitelia si napríklad na angličtine myslia, že by som mal vedieť všetko. Tým, že tu žijem deväť rokov, neviem po anglicky tak, ako by som mal. V Amerike som žil osem rokov, takže viem po anglicky ako osem-ročné dieťa(smiech). Ale inak si nemyslím, že sa ku mne správajú inak.

-Klára Záskalanová

Z pohľadu rodiča prváka:

,,O kabu som niečo počul, ale nevedel som, čo sa tam bude diať. Mal som zmiešané pocity a nevedel som, či je to pre moju dcéru dobré.”,,Vedela som o tom, no nie veľa detailov. Myslím si, že je to hlúposť."

Z pohľadu učiteľa:

Ako sa vám páčilo kabu?
,,Na kabu sa mi páčilo asi všetko, bolo to veľmi dobre zorganizované, boli tam veľmi pekné úlohy, vôbec nie dehonestujúce, čo je z mojej strany veľké plus. Mínusy by som tomu ani nedala, ak mám pravdu povedať. Myslím si, že tretiaci to dobre zmákli.”
-pani profesorka Výbošťoková

Čo si myslíte o tohtoročnom kabu a ako prípravy ovplyvňujú vyučovanie? Pamätáte si na svoje kabu/ imatrikulácie?
,,Na kabu sa mi páčil celý ten retro motív. Bolo to solídne a slušné, aj voči prvákom, takže ich to neodradilo. Nevytkla by som asi nič.
Pripravovanie kabu počas vyučovania považujem za problém. Mohlo by sa menej vymeškávať z hodín. Naše imatrikulácie sme vtedy nemali s toľkým programom ako vy. Nebolo ani tak veľa úloh, tie boli skôr hromadné. Museli sme napríklad všetci naraz vypiť nejakú "gebuzinku“
-pani profesorka Šuhajdová

Z pohľadu tretiaka:
“Od začiatku som si uvedomoval, že ako tretiaci máme na starosti zorganizovať kabu. Myslel som si, že sa budem dosť zapájať. Ale po čase som si všimol, že je do toho zapojených veľmi veľa ľudí. Tak som si povedal, že to nejako zvládnu. Veď ja mám aj bez toho dosť veci na práci. Po čase, keď som prišiel na niektoré zo stretnutí, som zistil, že to až tak nejde. Veľa ľudí, ktorí boli v Kabu (messenger) skupine to flákali. Keď sa blížilo samotné kabu, veľa vecí nebolo dokončených a videl som, že ľudia, ktorí na tom najviac pracovali, už nevládzu. Vtedy som povedal, že pomôžem. „

“Pripravovať kabu ma bavilo, ale keď som sa stal jedným z organizátorov, celkom ma frustrovalo, keď ma ľudia nepočúvali. Venoval som prípravám veľa času. Bolo to náročné, ale keď skončilo kabu, dosť ľudí mi poďakovalo. To ma potešilo.“
-Natan

Príprava kabu bola celkom divergentná. Na začiatku nastali nejaké nedorozumenia, a v tom čase som sa od pripravovania dištancovala. Do akcie som prišla až posledné dva týždne, keď sa riešilo, kto to vlastne odmoderuje. V tomto období vznikla aj väčšina finálnych úloh. Pomaly sa mi do pamäte dostávali všetky priezviská a postupne sa v nás všetkých budovalo nadšenie. Najviac času bolo (minimálne z mojej strany) investovaného v posledný týždeň. Vytvárali sme texty k úlohám, štrukturovali program a dokupovali potrebné veci. Malý reminder pre ročníky, čo ešte len budú pripravovať kabu: afterparty riešte od septembra, lebo budete mať stresíky, ako sme mali my.-KristínaBehind the scenes z pohľadu moderátorov

Prišla streda, deň pred kabu. Predposlednýkrát sme si vyskúšali všetky napísané texty, vysvetľovanie úloh, určili sme si rekvizitárov, kto má kedy vybehnúť a kto má čo podať. Vo štvrtok sme nabehli do školy na prvú hodinku, aby sme si ešte overili vedomosti o svetových romantikoch a vybrali sme sa všetci do spolku. V šatni sme sa definitívne presunuli dvadsať rokov dozadu, niektorí si nakrepovali vlasy, vybrali sme štetce a naniesli sme si výrazné modré očné tiene, červeň na líčka a konečne sme využili naše retro oblečká. Postupne začali prichádzať prváci, ktorých naša stylingová čata ihneď dala do poriadku a pripravila ich na celú udalosť. Ja s Rišom sme sa na chvíľu vytratili na čerstvý vzduch, kde sme si ešte precvičili artikuláciu a pozbierali posledné kúsky odvahy, aby sme sa nepotkli cestou na pódium.

-Kristína






Odporúčania budúcim tretiakom




Určite by som odporučila začať s organizáciou hneď v septembri. Dohodnúť sa, ktorá trieda si kabu vezme na starosti, alebo si stanoviť ľudí z obidvoch tried. Treba si uvedomiť, že príprava vyžaduje obetovanie svojho voľného času a nečakať, že je to len ulievanie sa počas školy. Nám sa totiž stalo, že zo začiatku sa chceli zapojiť takmer obidve celé triedy, a nakoniec sme sa aktívne stretávali štyria, zapájali desiati a na mieste pomáhali pätnásti. Začali sme program pripravovať príliš neskoro, bolo nás málo a do toho prišli dva týždne plné písomiek, takže sme si celý program prešli jedenkrát(!). Ešte týždeň a pol pred kabu sme nevedeli, kto bude moderátorom.


Okrem programu treba taktiež riešiť rozpočet na pomôcky a ich nákup, dátum akcie, after party, rezerváciu Evanjelického spolku, techniku, tému programu, zoznamy prvákov, vhodné úlohy a tiež nejaké tie “predprípravy” na postrašenie prvákov. Najdôležitejšie je teda začať včas a nebáť sa požiadať o pomoc starších študentov, ktorí s tým majú skúsenosti. Aj napriek menšiemu stresu a nezhodám sa počas prípravy zabavíte, zblížite a každá pochvala od učiteľov alebo samotných prvákov vás neskôr zahreje pri srdiečku.


-Klára









- Klára Záskalanová