Moja rodná zem siaha od Tatier až k Dunaju, nachádza sa v srdci strednej Európy. Slovensko má nádhernú prírodu, komplikovanú, ale zaujímavú históriu. Moje rodisko je pre mňa krajinou zmeny, prežilo rôzne štátne útvary,režimy, vlády a názory. No aj napriek inováciám a neustálym zmenám, ktoré sú na našom území zavádzané, občania sú nespokojní.
Pokiaľ mi pamäť siaha, ľudia nadávajú skoro na všetko. Zdravotníctvo je zlé, školstvo je zlé a aj vláda, ktorú som si sám zvolil, je zlá. Niektorí zaviedli dokonca pomenovanie: “ zhnitý štát”. Ale je tomu naozaj tak ? Je situácia na Slovensku až taká príšerná ?
40 rokov sme sa riadili socializmom, potom prišla Nežná revolúcia, všetko čo fungovalo aj nefungovalo sme zmietli zo stola a začali znovu. Bola to naša druhá šanca pre lepšie Slovensko.
Avšak z toho cyklu, zahodiť všetko čo bolo pred nami, sme nikdy nevystúpili. Zmení sa vláda, nastúpi nová politická strana, všetko sa zmení. Aj to, čo fungovalo je zmietnuté zo stola. Vždy je to obyčajná hra EGA.
Dnes, kedy bojujeme s vírusom korona, ma veľmi zarmucuje skutočnosť, že ani teraz, nevieme odsunúť naše ego bokom.
Slovenský ľud je pasívny, arogantný a bezohľadný. Dokazuje to aj aktuálna situácia. Správame sa rovnako, či sa jedná o verejné zdravie alebo o voľby.Zjednotiť sa vieme len počas hokejových, či futbalových majstrovstiev. Neustále sa staviame proti sebe, tvoríme opozičné tímy a ideme jeden proti druhému. Vyše 100 rokov bojujeme za ľudské práva a jedno z nich je sloboda prejavu a právo na názor. A aj po týchto mnohých rokoch, nevieme rešpektovať jeden druhého. Nevieme si vážiť osobné práva, nie to ešte práva niekoho iného.
Prečo a nevieme zjednotiť a spoločne pracovať na pozitívnom výsledku ?
Každá strana má svoju pravdu a niekde medzi nimi sa nájde aj správne riešenie, ktoré vyhovuje všetkým.
Je potrebné byť za každú cenu víťazom ? Nie sme v starovekom Ríme v Koloseu, tu nie je jeden gladiátor, ktorý prežije. Sme ľudia, ktorí by mali mať spoločný cieľ: Žiť v krajine,
v ktorej sa dá normálne existovať, kde sa nemusíme báť povedať svoj názor otvorene.
Preto by som vás všetkých rada vyzvala, aby ste neboli pasívni, používajte svoj rozum. Nebudme hlúpymi ovečkami, ktoré hľadajú pastiera - záchrancu. Buďme občanmi, ktorí chcú najlepšieho lídra. Budme občanmi, ktorí sa navzájom rešpektujú, ktorí nie sú ľahostajní.
Nestrácajme našu ľudskosť a pomáhajme si.
Buďme ohľaduplní k nedostatkom druhého, tak ako sme ohľaduplní sami k sebe.
Uvedomme si, že nie sme nesmrteľní. Žijú medzi nami chorí, starší, ktorí nás potrebujú. Potrebujú, aby sme boli zodpovední. Len našou zodpovednosťou dokážeme zabrániť šíreniu tohoto vírusu…