Vydržíme?
Človek-milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný človek.
Vydrží? Človek ako druh určite. Spoločenstvo, teda ľudstvo, prežije veľa. Doposiaľ priam VŠETKO. Hladomor, mor, požiare, potopy, zemetrasenia, tsunami, vojny, terorizmus, tornáda a hurikány. Ľudstvo je odolné a s vývojom sa posúva stále vpred a bojuje s nástrahami Zeme a osudu. No je to Zem alebo osud, kto raz zničí ľudstvo? Nebude to náhodou ľudstvo samé?
Človek vydrží veľa aj ako jedinec. Závislosť na alkohole, drogách, domáce násilie, násilie, znásilnenie, šikanu, choroby, úrazy, ponižovanie, psychické či fyzické krivdy a nešťastia. Človek sa vyrovná so stratou práce a ľudstvo s ekonomickou krízou. Ľudstvo prežije koronavírus a človek samotu. No je život o tom, aby sme iba vydržali? Niekedy sa tak neúprosne snažíme byť silnými a odolnými voči všetkému čo by nás mohlo zlomiť, až dospejeme k vyčerpaniu, ktoré nás zlomí samo o sebe. Po svete kráča mnoho zlomených ľudí. A keď je človek zlomený,
niekedy nevydrží.
Bez ohľadu na zástupy ľudí, ktorí nevydržali, lepšie povedané neprežili, bez ohľadu na milióny, ľudstvo vydržalo. V histórii spoločnosti neprišla udalosť, ktorá by zlomila celý svet. Vždy sa nejako spamätal. Otriasol. Potlačil to do útrob mysle. No ľudia často zabúdajú, že nie sú nesmrteľní. Hrajú sa na Boha. Zabúdajú, že im to tu nepatrí. Zabúdajú aj na tých, ktorí nevydržali. Na tých, ktorí po svete kráčajú zlomení, alebo už nevládzu ani kráčať.
Afrika,
ľudia bez domova,
utečenci,
pacienti s ťažkou diagnózou.
Svet sa často sústreďuje na to, aby prežilo ľudstvo tak, že zabúda myslieť na to, či prežívajú ľudia. Čo ak nevydržia psychický nátlak tejto rýchlej spoločnosti alebo šikanu na škole? Nič. Svet si to nevšimne.
Takže áno, človek-milión vydrží všetko. Zatiaľ vydržal všetko. Svet okupujeme milióny rokov a máme pocit, že nás už žiadna katastrofa neprekvapí. Zamerivame sa na prekonávanie všetkého, čo by nás mohlo ohroziť až tak, že si neuvedomujeme, že sa pomaly zničíme sami. Potrebujeme mať všetko pohodlne na dosah a nerozmýšľame, aký vplyv má naše každonenné konanie na svet. Na Zem. Ľudstvo zabúda na to, že čím ďalej si budeme ničiť Zem, tým viac katastrof sa bude objavovať. Nie nových, ale presne takých, aké sme už prekonali. Ako ľudstvo máme obrovskú moc, pokrok nám dáva možnosť bojovať proti všetkým nátrahám a zabezpečovať čím ďalej, tým menej situácií, ktoré ľudí zlomia. Uvedomme si to, pretože ak pokrok využijeme nesprávne, bude to človek, kto zničí sám seba.
Ľudstvo nevydrží problémy spôsobené ľudstvom.
Klára Záskalanová
0 comments