Čomu sa rád venuješ?
Hrám na gitare už 7 alebo 8 rokov. Snažím sa skladať aj vlastné pesničky. Niekedy tiež spievam a hrávam floorball alebo trávim čas so súrodencami, keďže ich mám štyroch.

Čo ťa motivuje v tom, čo robíš? A čo ťa inšpiruje?
Hudba ma v prvom rade baví. Inšpirujú ma interpreti, ktorých počúvam ako napríklad Casting Crowns alebo James TW. Chcem sa postupne zlepšovať. Aj v rodine mám ľudí, ktorí hrajú dosť dobre na gitare. Nechcem vedieť zahrať len pár vecí a ďalej nič. Takže ma motivuje to, že sa chcem zdokonaľovať.

Za čo si v živote vďačný?
Určite za rodinu, mám super súrodencov aj rodičov. Nemyslím si, že to je bežná vec. Tiež som vďačný za to, ako ma Boh vedie a za jeho milosť. A potom samozrejme za kamarátov.

Čoho sa bojíš?
Som človek, ktorý sa bojí budúcnosti viac ako treba.

Veríš na život po smrti?
Áno, jasné, a teším sa na to.

Čo si čakal od EVG? Čo sa ti páči, alebo čo by si naopak zmenil?
Keď som robil prijímačky, prišlo mi EVG ako trochu čudná škola. No keď som sem začal chodiť, bolo to lepšie ako som očakával. Čakal som, že v triede budeme mať horší kolektív, ale triedu mám super. Tiež som čakal prísnejších učiteľov. Na EVG je fajn, že mám čas na svoje záujmy a nemusím sa učiť hneď ako prídem domov.

Čo plánuješ po strednej?
Po štvrtom ročníku sa chystám odísť do Ameriky, pretože odtiaľ pochádzam, mám tam rodinu aj kamarátov. A ďalej rozmýšľam nad inžinierstvom.

Ktoré miesto by si chcel navštíviť?
Chcel by som vidieť napríklad Nový Zéland, ale láka ma aj Grónsko.

Ak by si mal dať jednu radu, aká by to bola?
Dôverovať Bohu v každej situácii. S osobnej skúsenosti to vždy dopadlo horšie, keď som chcel veci riešiť sám.

Aké sú rozdiely medzi Amerikou a Slovenskom?
Ľudia vnímajú často to, ako sa v Amerike nahlas rozpráva. V reštaurácii máš pocit, že na seba ľudia kričia. Na Slovensku je to viac kľudné, ale to je len kultúra. Na druhej strane sú ľudia v Amerike väčšinou priateľskejší.

Máš pocit, že ťa ľudia vnímajú inak, pretože si z Ameriky?
Spolužiaci ale aj učitelia si napríklad na angličtine myslia, že by som mal vedieť všetko. Tým, že tu žijem deväť rokov, neviem po anglicky tak, ako by som mal. V Amerike som žil osem rokov, takže viem po anglicky ako osem-ročné dieťa(smiech). Ale inak si nemyslím, že sa ku mne správajú inak.

-Klára Záskalanová