facebook školská stránka instagram

Fénix

  • domov
  • básne
  • úvahy a poviedky
  • reportáže
  • humans of evg
  • eco
  • čo čítame

    Deň venovaný Zemi, ktorý sa každoročne koná 22. apríla, získava na popularite každým rokom. Mladí ľudia, z rôznych kútov sveta, sú viac motivovaní si pripomenúť tento sviatok. Ide o poukázanie na znečistenie životného prostredia, ochranu lesov a vôd a ochranu zvierat. Iniciátorom sviatku je americký environmentálny aktivista Gaylord Nelson. Pripomíname si ho od roku 1970. Prvý deň Zeme bol oslávený v San Franciscu a nesie aj svoju vlastnú vlajku.
    Napriek tomu ako je tento sviatok známy a obľúbený, hlavne medzi mladými ľuďmi, najvyššie orgány ho z praktickej stránky ignorujú. Každoročné protesty či štrajky a varovanie vedcov od 20. storočia ich názor očividne nemení. Proces klimatických zmien tzv. globálne otepľovanie nás ohrozuje desiatky rokov a zhoršuje sa vo forme záplav, hurikánov, vysychania vodných plôch, topenia ľadovcov a výkyvov teplôt. Ľudia často bezstarostne zahodia rukou, ako keby sa ich to netýkalo, ale zabúdajú, že naše zdravie je hlavným terčom skleníkového efektu. Súčasne pribúdajú alergie, nárast smogu v oblastiach s nadmerným množstvom výfukových a priemyselných pár. Napríklad taký muž z Číny v roku 2015 strávil 100 dní "vysávaním" smogu z mesta Peking. Nakoniec z vysávača vybral tehlu, ktorá by sa kľudne mohla použiť na stavbu.
    Vedeli ste aj o tom, že niektorí ľudia neveria na globálne otepľovanie? Takýto postoj, je bohužiaľ rozšírený aj medzi viacerými politikmi. Príkladom je bývalý prezident Spojených štátov Donald Trump, ktorý informoval svojich niekoľko miliónov sledovateľov so slovami: ,,Vonku dnes mrzne, kde je globálne otepľovanie?“ Bohužiaľ pravda je taká, až 37% Američanov si myslí, že globálne otepľovanie je hoax. Aj keď mnoho krajín tento problém už začalo riešiť (napr. Parížska Dohoda z roku 2015) najmä obmedzením plastových obalov a slamiek, odborníci sa obávajú, že to nebude stačiť.
    Preto sa aspoň v deň, ktorý je určený našej Zemi, zamyslime nad následkami, ktoré prináša naše povrchné správanie. Nemyslime chvíľu len na seba a na náš komfort, ale na svet okolo nás a na to, v akých podmienkach chceme žiť.

    ,,Klimatické zmeny môžu mať pre ľudstvo také katastrofálne následky, ako 2. svetová vojna. Verím, že to naším budúcim generáciám nenecháme dopustiť.“- John Gummer

- Júlia Kevélyová
- fotografia: Klára Záskalanová
Share
Tweet
Pin
Share
No comments
   

 Ostanú tvrdé zimy a zasnežené Vianoce len ako miznúcou spomienkou na moje detstvo? Keď som po zotmení vybehla na kopec vedľa domu, so smiechom sa spúšťala na sánkach a biely sneh odrážal žiaru nočnej oblohy všade navôkol, zažijem to ešte niekedy? Každý december si želám, aby prišiel na Vianoce sneh. Aby som ho mohla pozorovať z môjho obloku pri teplej šálke čaju, aby som mohla v noci zaspávať s tichou piesňou snehových vločiek. No kdeže je ten sniežik? 
    Všetci mi vravia, že príde v januári, určite, veď predsa nikdy nebýval sneh na Vianoce - určite? 
Ja si pamätám inak.
    Pamätám si, že zimy bývali dlhšie. A pamätám si aj ako ľudia zahadzovali rukami pri spomenutí globálneho otepľovania. "Nie sú dostatočné dôkazy" alebo "to je ešte veľmi ďaleká budúcnosť". Určite?
    A ľudia zahadzujú rukami naďalej. Možno to je len veľmi subjektívny uhoľ pohľadu, ale akoby to bola naša superschopnosť, zahadzovať rukami. Ako bolo tak bude, no nie?
    A kým sa deti nemajú pomaly kde sánkovať, naši milovaní hodnostári zatiaľ riešia len sniežik čo si fúkajú do nosa. Nie je však dôvod pre pasívnu agresiu. 
    Predsa zodopovednosť za miznúce vločky a roztápajúce sa ľady nesieme všetci do jedného. 
A táto zodpovednosť pramení v najmenších rozhodnutiach, ktoré robíme každý deň. 
Sáčky, do ktorých si vhodíme pomaranče v obchode. Poháriky, do ktorých si dáme spraviť kávu na pumpe. Techniku, ktorú vymieňame každý rok za novšiu a novšiu a lepšiu a výkonnejšiu a potrebnejšiu...
    Možno by stačilo vymeniť sáčky za rozum, poháriky sa rozvážnosť a nový mobil za udržateľnosť. A síce by to nestačilo na navrátenie bielych Vianoc, ale možno by to stačilo na to, aby sme sniežik ešte niekedy pocítili na vlastných dlaniach.
Pod stromček som si želala aby sme všetci začali trochu rozmýšľať.
Čo bude moje novoročné predsavzatie?



- Kristína Nemcová
Share
Tweet
Pin
Share
No comments

Cieľom nie je niekoľko ľudí, ktorí produkujú nulový odpad, ale to, aby všetci ľudia produkovali minimálne množstvo odpadu. Podľa filozofie zero waste, by mali byť všetky zdroje opäť využívané bez tvorby odpadu. Separovanie a recyklácia už nie je riešením. 91% plastov nie je recyklovaných, čo znamená, že končia na skládkach a v oceánoch. Medializované sú prípady otrávených veľrýb, ktoré zahynuli po konzumácii 40-tich kilogramov plastu. Prípady ako tieto sú dostatočne alarmujúce a volajú po zmene. 

● Plasty tvoria 80% všetkého odpadu v moriach. 
● Každý rok sa do oceánov dostane viac než 8 miliónov ton plastu. 
● Odpad v moriach poškodzuje viac než 800 druhov živočíchov. 

Plastový odpad zabíja každý rok milión morských vtákov, 100 tisíc morských cicavcov, korytnačiek a rýb. Toto sú dôvody, prečo sa v obchode máme zamyslieť a sáčok odmietnuť. Zero waste sa zameriava na zníženie výroby a zníženie používania najmä jednorázových plastov. 

Čo môžem robiť ja ako študent? 

● Povedz NIE jednorázovým plastom. 
● Dones si vlastnú fľašu. 
● Namiesto mikroténového sáčku si dones plátenú tašku alebo vrecko na ovocie a pečivo. 
● Vyhni sa potravinám v plastovom obale. 
● Keď si ráno pôjdeš kúpiť kávu na cestu, spýtaj sa, či by ti ju spravili do vlastného termohrnčeka. 
● Kúp si drevenú zubnú kefku. 
● Podporuj slow fashion. Nakupuj v second-handoch, internetových bazároch alebo swapuj. 
● Povedz rodičom o miestnych bezobalových obchodoch. 

-Klára Záskalanová
Share
Tweet
Pin
Share
No comments
Older Posts

Vyhľadávanie

Chceš sa k nám pridať? Napíš nám.

Name

Email *

Message *

  • Spoločnosť, dnes
    Moja rodná zem siaha od Tatier až k Dunaju, nachádza sa v srdci strednej Európy. Slovensko má nádhernú prírodu, komplikovanú, ale zaují...
  • PREPLETEN(Ý/Í)
    Vynútený smäd po človeku. Tam uprostred však strácam svoju identitu. Stávam sa prostým odrazom toho, čo ma obklopuje. Hľadám svoju podstatu....
  • Univerzita – fenomén stredoveku
         Dnes, 28. marca, si tradične pripomíname deň učiteľov. Je to príležitosť preukázať im uznanie za ich náročnú prácu a poďakovať za vedom...
  • Boh tak miloval svet
         Zástupy ľudí mávali palmovými listami, hádzali na cestu svoje plášte a dav volal: „Hosanna!“ Ľudia zo zadných radov sa stavali na špičk...

sleduj EVG

Created with by BeautyTemplates | Distributed by Blogger