Cestami osud prepletený.
Radosť hore dole letí.
Raz ju vystrieda plač a raz jasný slnečný jas.
Cestami osud prepletený.
 Objímaný vánkom teplým a my spoliehame na dni,
 kedy sme cudzím srdciam verní.
Kedy cítime aj z lúča slnka lásku
a vtáci spievajú tú známu baladu.
Tam v tom ďalekom blízkom svete,
kde nájdeme všetci tie svoje obete.
Obete, ktoré šťastne tancujú si svetom,
 zamilovene a vysoko nad nebom.
Tam kde nie sú žiadne skutky zlé
a kde vážne slová nie sú mdlé.
Robíme skutky, ktoré hýbu svetom,
ktoré vytvárajú splete ciest osudom.
No pod opantaním lásky a nehy
zabúdame na naše vinné pehy.
Vinné z mladosti a detskej hlúposti.
Cestami osud prepletený do špiku kosti.
Na nebi zrkadlenie našej osobnosti.
Kedy sa obzrieme za tým aký sme hlúpi?
Ničíme všetko čo sme našli.
Zlými pohľadmi sme do krívd zašli.
Pred očami nám horí celá naša zem.
A my si len šťastne spievame tú baladu.
Si si istý, že máš stále náladu na tú “láskyplnú” baladu ?

-Terka Dominiková