Záhrada
Záhrada
V záhrade, kde zamatová tráva je
a nežný spev slávičí znie,
farby oplývajú navôkol,
vône omamné vzduchom sa šíria,
tam slnko nikdy nezájde.
Tam nás pestovali od mala,
starali sa, nádeje do nás vkladali
a svet nám k nohám kládli.
V záhrade rástol strom ...
Na strome ovocie vábne, zmyselné,
príťažlivé sa vskutku zdalo,
avšak po ochutnaní len zriedkakomu zachutilo.
Záhrada rajská bola v skutočnosti skleník
záhradníkmi postavený
z lásky k nežným, krehkým kvietkom.
POZNANIE ... Sveta bôľ
a generácia stratených všade navôkol.
Prečo slnko nesvieti na všetkých rovnako?!
Prečo k sebe správame sa tak chladne
a svoje srdcia hlboko v sebe ukrývame?!
Prečo krásu v sebe zabíjame
a na nehu voči sebe samým zabúdame?!
Prečo nútime jeden druhého ostrím noža
si kresliť po tele
a vypaľovať záhradu v duši, v tele?!
Prečo nevidíme krásu v láske?!
Prečo!!!
Milión otázok mi pod jazykom leží
a v hrudi mi od hnevu srdce silno búši ...
Cez záhradu neustále putujeme,
kde nenávisť a smútok prebýva,
krv sa prelieva, ale aj plno lásky, krásy
a je to aj miestom,
kde človek pozná človeka.
Juraj Pavúk
 |
| :Klára Záskalanová |
0 comments