Mesiac máj je pre mňa jeden z najkrajších, môjmu srdcu veľmi blízkych, mesiacov v roku. Jeho symbolom je čistá láska. Všetko sa rozvíja, rastie, kvitne a kamkoľvek sa obzriete, vidíte zeleň a rozkvitnuté čerešne. Mesiac máj so sebou, okrem slnečného počasia, prináša aj množstvo milých a príjemných zvykov. O tom, aké tradície prevládali v minulosti u nás na Slovensku ste už určite počuli. Avšak, v dnešnej uponáhľanej a rýchlej dobe je to už trochu odlišné.

    Ja, Tereza Dominiková, pochádzam z malebnej dedinky menom Očová. Naša obec sa nachádza priamo pod vyhasnutou sopkou Poľanou, ktorá je známou chránenou krajinnou oblasťou. Aj napriek tomu, že tu už pár vecí vyhaslo a občas sa zastaví čas ako na konci sveta, na folklór a dodržiavanie tradícií nikdy nezabudneme. Práve v takýchto časoch je potrebné pripomenúť si a uvedomiť si ako veľmi by sme mali byť vďační za zvyky a tradície, ktoré sa nám podarilo zachovať.

    Jeden z najznámejších zvykov, ktoré sa konajú (väčšinou) prvého mája je stavanie "máje". História tejto tradície siaha až do roku 1255 do nemeckého mesta Aachen, kde sa máje stavali pred príbytkami bohatých mešťanov, zvyčajne len kvôli vážnemu záujmu o krásne a slobodné dievča. Na Slovensku sa máje stavali na Turíce alebo ako u nás v Očovej, v noci pred prvým májom. Stavanie mája bolo, a aj stále je, len úlohou mladých mužov. Vždy sa museli chystať v tajnosti, aj niekoľko dní v predstihu. Nosili z hory dlhé vysoké stromy, zvyčajne brezy, jedle, smreky alebo borovice. Niektoré mali aj viac než desať metrov. Dnes to majú mládenci, vzhľadom na pokročilejšiu lesnú techniku, o niečo jednoduchšie.

    Verte či nie, čakať či príde máj vystrčená v noci von okom, je to najlepšie napätie, ešte lepšie než na Vianoce. Len raz v živote sa mi to podarilo vidieť a to som musela mať zapnutý budík. Aj v minulosti bolo dôležité sledovať, kto vám máje priniesol. Bolo to výrazom úcty a lásky k dievčaťu. Muž alebo mládenec, ktorý mal o dievča vážny záujem jej vždy postavil odlišný máj, vlastnoručne ním zdobený a špecificky vyrezávaný. V niektorých regiónoch si dievča na znak opätovanej lásky ku chlapcovi vyzdobilo máj až samo, na druhý deň. Dievčina mohla dostať májov viacero. Partie chlapov sa pretekali, rúcali si máje a dúfali, že práve tá ich bude najkrajší a najlepší pre ich milovanú.

    Oslava stavania májov je v každom regióne na Slovensku trochu odlišná. Na niektorých miestach, hneď na druhý deň, dievčina hľadala chlapcov, ktorí jej priniesli máj a odmenila ich pierkom za klobúk alebo aj peniazmi, za ktoré sa neskôr usporiadala májová zábava. U nás doma v Očovej, každá mladá dievka, ktorá je folkloristkou, dostane máj v poslednú aprílovú noc. Donesú ju naši členovia folklórneho súboru a oprú o dom, o okno, prípadne o bránu. Dievča ju vždy ozdobí, nezáleží už veľmi na tom či je zaľúbená alebo slobodná. Na znak vďaky sa zvyknú viazať biele alebo farebné krepové prípadne saténové stužky. Po celý mesiac stojí máj pred oknom.

    Na námestí obce sa stavia jeden vysoký máj. Niekedy mám pocit, akoby sa dediny pretekali, ktorá z nich má vyšší. Pri stavaní mája sa vždy zabezpečí program. Náš folklórny súbor Očovan, spoločne s detským folklórnym súborom Poľana, každoročne pripravuje tanečné vystúpenie spoločne so speváckym. Dievčatá, ktoré majú stužky ich viažu na korunu ešte ležiaceho mája. Mládenci tento niekoľko metrový statný smrek dopredu opracujú, zbavia ho kôry a všetkých konárov a nechajú len vrcholec. Pri samotnom stavaní mája ich musí byť väčší počet. Jama je už pripravená a vykopaná o deň skôr, pripravené sú aj drevené kliny. Upevnený a už ozdobený máj si zaistia na niekoľkých miestach lanami a spoločnými silami ho vytiahnu do vzduchu. Jedinou oporou sú rebríky. Jama musí byť dosť hlboká a kliny pevné aby máj vydržal stáť rovno celý mesiac. Vždy sa viaže okrem stužiek aj fľaša páleného na vrchovec opracovaného stromu. Keď sa o mesiac neskôr máj rúca, obec sa, podľa môjho názoru, delí na dve skupiny. Jedna sa bojí o smer pádu stromu a druhá dúfa, že sa to dobré "pálenô" nerozbije.

    Poslednú májovú sobotu sa chodí z domu do domu dievčatám váľať ich máj. Vždy sa prichystá veľká hostina. Pred bránami domu sa mladé dievča vytancuje s každým chlapcom zo súboru a tí jej zvalia máj. Je to vždy veľmi milé a je naozaj pekné, že sa takáto tradícia zachovala do dnešnej doby. Váľanie mája sa vždy končí na námestí alebo u krčmárky doma.

Terka Dominiková