Deň matiek
Dnes oslavujeme deň matiek a rozhodli sme sa priniesť vám rozhovor s tými našimi. Tento deň nie je len o tom, aby sme kúpili kytičku s čokoládkou a v rýchlosti mamku objali, ale aj o tom, aby sme sa nachvíľu zastavili a uvedomili si jej rolu v spoločnosti. Je to rola krásna no zároveň náročná, a kto by nám o nej vedel porozprávať lepšie, než mamky samé?
Spýtali sme sa, čo si myslia a čo cítia, a touto cestou vyzývam aj vás, aby ste sa spýtali tej svojej.
Spýtali sme sa, čo si myslia a čo cítia, a touto cestou vyzývam aj vás, aby ste sa spýtali tej svojej.
Čo sú veci, na ktoré si hrdá že si zvládla ako mama?
Som hrdá na to, že napriek tomu že som bola veľmi mladá tak som prijala túto rolu zodpovedne. Moje kamošky chodili po diskotékach, kade tade, a ja som celú moju pozornosť sústredila na dieťatko, na starostlivosť a výchovu.
Boli dni, ktoré som nezvládala, vyčerpaním som nemohla ani zaspať a obavy čo bude ďalej, mi stále chodili po rozume. Som hrdá, že som tieto dni zvládla a prekonala najťažšie chvíle a skúšky pri výchove.
Neviem, či som na to hrdá, ale to z čoho sa teším je, že máme aj v dospelosti otvorené vzťahy s deťmi, že sa vieme porozprávať otvorene a nemusíme sa na nič hrať. Zaujímame sa o seba a veľmi radi spolu trávime čas.
Teraz žijeme v dobe, keď všetko hodnotíme, ale materstvo sa nedá takto hodnotiť, lebo je ovplyvnené množstvom faktorov, na ktoré matka nemá vplyv.
Samostatné deti.
Žiadna vec na svete sa nedá zvládnuť úplne sama. Musí byť niekto kto ti pomáha, alebo aspoň náhoda, ktorá sa nedeje sama. Veci sú pre mňa výraz pre niečo hmotné... ale aby som odpovedala, som hrdá, že som si dopriala taký “luxus“ a toľké šťastie, že som si porodila moje fantastické deti.
Čo je najťažšie na tom byť mamou?
Ja to všetko beriem tak prirodzene, ale povedala by som, že najväčšia výzva je vychovať šťastné deti.
Prebdeté noci.
Prežívanie strachu pri chorobách detí.
Kým sú deti malé tak náročné je to, že veľa svojich záujmov potrebuješ odložiť nabok, pretože deti ťa naozaj intenzívne potrebujú. Keď sú deti väčšie, robia aj rozhodnutia, ktoré môžu mať zlé následky. Vtedy je náročné im dať slobodu a netrápiť sa tým.
Nekonečné obavy o svoje deti. Strach, keď sa nevracajú večer domov alebo odchádzajú skoro ráno. A vidieť svoje deti trpieť. Najhorší pocit je, keď im neviete pomôcť.
Žiadna mama nechce trestať svoje dieťa. Ale keď je to potrebné, musíme tie deti aj pokarhať alebo im niečo zakázať.
Ako materstvo zmenilo tvoj pohľad na rodičovstvo a výchovu?
Predtým som rodičovstvo považovala za veľmi náročné a vyčerpávajúce, za obrovskú záťaž. Dnes už rodičovstvo považujem za nesmierne zábavné a obohacujúce.
Ako sa hovorí – lepšie raz zažiť ako stokrát počuť.
Pri mojich deťoch som cítila oveľa väčšiu trpezlivosť a tolerantnosť. Predtým som prevracala očami, ak nejaké v obchode plakalo, iba som si pomyslela: „prečo nechá to dieťa tak plakať, však čo ho nesčápe?“ Ale potom som pochopila.
Keď máš viac detí, musíš si zvyknúť, že každé tvoje dieťa je iné a individuálne. Musela som pochopiť, že každá z mojich dcér má iné potreby, inak vnímajú svet a preukazujú svoje emócie. (A áno, každý rodič to má ťažké.)
Radikálne. A kladne.
Uvedomila som si, že výchova veľmi závisí od konkrétneho dieťaťa, že veľa dobrých rád sa nedá zovšeobecniť. Takisto, že potrebujem hľadať svoju vlastnú cestu vzťahu s každým jedným z detí. Tiež som si uvedomila, že potrebujem múdrosť zhora, že to nie je len o prirodzených zručnostiach.
V čom sa líšiš od ostatných matiek?
Veľmi veľa matiek sa teší, keď sú ich deti malé a vychutnávajú si materstvo práve vo veku, keď sú deti na nich závislé. A myslím, že ja sa cítim dobre práve vtedy, keď už deti nie sú na mne úplne závislé a teší ma to materstvo dospelých detí.
Nevidím odlišnosti, z určitých aspektov a za určitých situácií sú všetky matky na svete rovnaké.
Všetci mi hovoria že som až prehnane benevolentná, že by som mala byť prísnejšia.
Nemyslím si o sebe, že by som bola lepšia alebo niečo podobné. Každá matka robí to najviac, čo dokáže pre svoje dieťa. Neviem sa porovnať s ostatnými matkami, keďže každá si svoje deti zaobstará a vychová inak, podľa seba.
Nelíšim sa, alebo... možno som viacej citlivá, keďže moja dcéra je pre mňa teraz úplne všetko a nesmierne ju milujem.
Ako by si chcela, aby si ťa pamätali tvoje deti?
Ako najlepšiu maminku na svete.
Ako domov, ktorý bol pre ne vytvorený, odkiaľ odídu a do ktorého sa vracajú.
Ako nie dokonalú, ale dosť dobrú mamu.
Že som sa zaujímala o ich svet, že som im dala slobodu. Takisto, aby si pamätali hodnoty, ktoré som im odovzdala. Taktiež aj to, že nám bolo spolu dobre, že som ich nie len vychovávala, ale že sme sa spolu aj zabávali.
Nech si ma pamätajú ako chcú, chcem aby na mňa spomínali v dobrom. Ako na matku, ktorá im priniesla lásku a urobila pre nich čokoľvek.
Čo ja chcem to je jedno. Moje deti a aj vnuk si ma budú pamätať podľa toho čo som v nich zanechala. Jednoducho = ako chcú.
Máš nejakú mamu, ktorá ťa inšpiruje?
Nie, nemám. Každá matka a každé dieťa sú originál. Od každej matky sa dá inšpirovať a zároveň na každej matke nájdeme vlastnosti, ktorým by sme sa radi vyhli.
Myslím, že som za príklad brala svoju mamu, moje krstné mamy, moje staré mamy. Boli to dôležité osoby v mojom živote, ony ma tiež vychovali svojim spôsobom. Veľa som sa od nich naučila, inšpirovala som sa nimi.
Inšpirovalo ma veľa matiek, ktoré boli medializované, ale... Matka Tereza je nádherný príklad... Ja mám „starú matku“, ktorá ma viedla k tomu, aby som prežila svoju mladosť- detstvo v morálnych hodnotách, láske, dôvere a v šťastí.
Keď som mala malé deti, tak som poznala jednu matku, ktorá bola veľmi kreatívna a stále niečo vymýšľala a veľmi ma napríklad inšpirovala v tom, že deti treba obliecť keď idú vonku tak, aby som sa nemusela trápiť tým, že sa zašpinia, roztrhajú si oblečenie a podobne. A keď som už mala staršie deti, spoznala som niektoré matky, ktoré ma inšpirovali v tom, že ich deti robili rozhodnutia s ktorými ich mamy nesúhlasili, ale aj napriek tomu stále stáli za nimi a dali im slobodu robiť zlé rozhodnutia. To bolo pre mňa veľmi inšpirujúce.
Čo považuješ za najkrajšie na materstve?
Nedá sa to jednoznačne hodnotiť, lebo je to meniaci sa proces, ktorý neustále prináša nové skúsenosti a situácie. Možno práve to je na materstve to najkrajšie.
Vzájomný vzťah medzi dieťaťom a rodičom, ktorý prináša tie najkrajšie pocity, ktoré existujú – oni ľúbia mňa a ja ľúbim ich.
Dar života je zázrak a ja som mohla byť jeho súčasťou.
Byť a zdieľať svoj čas s mojimi dcérami. Vtedy sú to najkrajšie spomienky.
Vidieť, že je dieťa šťastné a potom sa aj matka teší z toho nevinného šťastia.
Prvý pohľad a dotyk svojho dieťaťa hneď po narodení.
Deti. A to spojenie, ktoré sa deje cez pupočnú šnúru, no neskončí keď sa prestrihne po pôrode. To spojenie matky a detí trvá navždy.
Príležitosť formovať životy svojich detí. Možnosť pozorovať, ako sa úplne odmalička rozvíjajú, rastú a to, že ich mám prirodzene rada, bez ohľadu na to čo robia, alebo ako sa im darí či nedarí. Že to nie je závislé od ich výkonu.
Nakoniec by som iba dodala: ďakujeme.
Ďakujeme, že napĺňate tento svet láskou a šťastím a ďakujeme, že vás máme.
tím Fénix
0 comments