Obľúbeným nástrojom na prekonanie únavy je u väčšiny ľudí práve šálka dobrej kávy, ktorá však môže narobiť viac škody ako by ste očakávali. V mozgu každého z nás sa nahromaďuje látka zvaná adenozín, ktorý funguje ako barometer nášho mozgu a zaznamenáva, koľko času uplynulo od posledného spánku. Keď sa ho nahromadí dostatok, zmocní sa vás neprekonateľné nutkanie spať.

    Signály adenozínu je však možné efektívne utlmiť užitím kofeínu. Ten bojuje s účinkami adenozínu a funguje ako maskovacia látka, podobne ako keď si zapcháte uši aby ste potlačili hluk z vášho okolia. Obalamutí receptory v mozgu a vy sa zrazu cítite čulý.

    Hladina kofeínu dosiahne vrchol približne 30 minút po užití no jeho problémom je pretrvávanie vo vašom systéme. Na odstránenie polovice dávky kofeínu potrebujete priemerne okolo päť až sedem hodín.

    Kofeín však nemusíte hľadať len v káve. Nachádza sa aj v niektorých čajoch, mnohých energetických nápojoch, ale aj v potravinách ako napr. v horkej čokoláde či zmrzline. Nachádza sa tiež v mnohých liekoch proti bolesti alebo tabletkách na chudnutie. Je tiež potrebné si uvedomiť že „bezkofeínová“ káva, v skutočnosti nie je bez kofeínu. Šálka takejto kávy zvyčajne obsahuje od 15-30% kofeínu, a to má od bezkofeínovej naozaj ďaleko. Keď účinky kofeínu vyprchajú, čakajú vás nepríjemné následky v podobe „kofeínového útlmu“. Za dôsledok to má spomínaný adenozín, nahromadený vo vašom mozgu. Neuvedomuje si jeho stúpajúcu hladinu a keď potom vaše telo zbúra kofeínovú bariéru, zachváti vás taká ospanlivosť, akú ste pociťovali pred tým než ste vypili kávu spolu s ospanlivosťou, ktorú ste nepociťovali pri nahromadenom adenozíne, vďaka kofeínovej clone.

    Vo vyše 80% verejných stredných škôl sa začína vyučovanie ešte pred 8.15h ráno. Deti ale do školy vstávajú oveľa skôr. Keď zoberieme do úvahy hlavne študentov dochádzajúcich do škôl z väčších vzdialeností, často vstávajú aj okolo 5.15 alebo 5.30 ráno. Niektorí dokonca skôr. Päť dní do týždňa počas dlhých rokov štúdia.

    Dokázali by ste sa sústrediť, kebyže vstávate takto skoro? Nezabúdajte, že 5.15h pre tínedžera nie je to isté ako pre dospelého človeka. Cirkadiánny rytmus je u tínedžerov výrazne posunutý vpred, a to o 1-2 hodiny. Takže otázka, ktorá bola v skutočnosti položená dospelému človeku je: Dokázali by ste sa sústrediť a niečo sa naučiť, kebyže vstávate o 3.15h ráno každý deň? Mali by ste dobrú náladu a vychádzali by ste so svojimi kolegami?

    Stav chronickej spánkovej deprivácie v dôsledku skorého ranného vyučovania je znepokojivý obzvlášť preto, že adolescencia je jednou z období života, ktoré je najnáchylnejšie na vývin chronických duševných porúch, akými sú depresia, úzkosť, schizofrénia a samovražedné sklony.

    Vedci si uvedomili závažný fakt a tým je, že REM spánok stojí medzi racionálnosťou a duševnou poruchou. Teda práve REM spánok, o ktorý oberáme naše deti, je rozhodujúcim rozdielom medzi stabilným a nestabilným duševným zdravým.

    Výskumy tiež dokázali, že výsledky v škole sú tiež ovplyvnené spánkom. Zistilo sa, že deti, ktoré spávali dlhšie, celkovo dostávali lepšie známky. Preukázalo sa tiež, že u detí s dlhšie trvajúcim spánkom sa vyvinie aj vyššie IQ. Bystrejšie deti pravidelne spávali o 40-50 minút dlhšie, než tie s vyšším IQ.

...

    Ľudia si často neuvedomujú, že dostatok spánku priaznivo vplýva na naše duševné zdravie tak ako aj telesné. Pomáha napr. pri chudnutí, čo je teraz často preberanou témou aj vďaka zvyšovaniu obezity vo svete. Rovnako vplýva na našu náladu, na naše úspechy počas dňa, na našu podráždenosť.

    Na záver chcem poukázať na to, že o tejto málo diskutovanej téme by sme mali byť lepšie oboznámený. Často sa totižto dá predísť záverom ako insomnia pri skorom zistení tejto psychologickej choroby. Zamyslime sa teda nad týmto známym a zároveň tak neznámym čarovným tajomstvom zvaným spánok.

- Michaela Holíková

-fotografia: Dorota Záskalanová