Autorka knihy Joanna Connors je americká novinárka a píše svoj skutočný príbeh. O tom, ako ju znásilnili, a ako sa snažila vysporiadať s celoživotnou traumou. Vracia sa späť 20 rokov dozadu a pripomína si hrôzostrašné veci. Nechce sa pomstiť, ale chce nájsť muža, ktorý jej to urobil a dôvod prečo bola práve ona osobou, ktorej sa to stalo. Je to skutočne pútavý príbeh plný úprimnosti a bezprostrednosti. O knihe som sa prvýkrát dozvedela cez sociálne siete a dosť ma zaujala svojím príbehom. Rozhodla som sa, že si ju prečítam a nazriem do života autorky.

    Joanna si žila pohodový život. S manželom pracovala v novinách a pravidelne prispievala krátkymi článkami. Až jedného dňa dostala úlohu napísať článok o divadelnom predstavení, ktorý zmenil celý jej život. V divadle, do ktorého prišla kvôli písaniu článku ju znásilnili. Autorka však ďalej píše a veľmi detailne opisuje pocity počas a po znásilnení. Nekladie si servítku pred ústa. Píše konkrétne a veľmi priamo. Aj napriek všetkej bolesti a traume sa rozhodne pátrať po záhadnom mužovi, ktorý vyvolal mnoho otáznikov v jej hlave. Okrem toho, že je pre ňu neskutočne náročné priznať čo sa jej stalo, jej nedôvera voči ľuďom stúpa. Snaží sa skryť do svojej bubliny. Snaží sa tváriť, že sa nič nestalo a zabudnúť na to. Keď však stále zisťuje viac a viac informácií o tomto mužovi, začína jej to celé dávať

väčší zmysel. V akých podmienkach vyrastal. V akom prostredí žil. Akým zlým príkladom boli pre neho jeho rodičia. Práve veci, keď sa najviac formoval z neho urobili človeka, ktorým bol keď ho Joanna stretla. Už od svojho útleho veku zažíval obrovské násilie a zaujatosť otca voči nemu. Celá jeho rodina bola poznačená drogami, alkoholom, neustálymi problémami s bývaním, potýčkami s väzením a skazenými vzťahmi.

    Na konci bolo krásne vidno ako sa autorka postupne, a stále viac vyrovnávala so situáciou. Ako sa menila. Ako sa učila. Ako rástla. A nie všetko, čo ju prekvapilo dokázala zmeniť, ale nezmenila by nič, ak by sa problému nepostavila čelom.

    Kniha nebola najjednoduchšia na čítanie. Páčila sa mi autorkina úprimnosť a odvaha písať o najkrehkejších oblastiach jej života. Veľa ľudí sa bojí rozprávať o bolestivých témach a páčilo sa mi, že Joanna sa rozhodla dať hlas tým, čo prežili a prežívajú podobné situácie a povedať im, že nie sú sami. Rozhodla sa nebyť ticho a povedala svoj príbeh. Kniha bola náročná, ale zároveň krásna. Odkrývala veľa bolesti a strachu. Znásilnenie je jednou z tém, o ktorých sa v spoločnosti až tak nehovorí. Aj v 21. storočí ho zakrýva nezmyselné a nepochopiteľné tabu. A všetci vieme, že takýchto príbehov, aký si zažila Joanna je veľa. Veľmi veľa. Táto téma sa týka nás všetkých. Preto pred ňou nezakrývajme oči.

- Petra Sochorová