Hra
Duše zakryté telom
a telá zakryté vzduchom.
Odpustenie svojich hriechov.
Plávanie zbúrenou riekou.
Len posledný
krajec chleba ostal.
Zaryté konce
v koži či filme.
Na jazyku slaný,
krásny,
konečný oceán.
Beethoven zaplatený
aby len dookola hral.
Splynutie a vzplanutie.
Pád a vzlet.
Dookola hrajúca
melódia v mojej hlave.
Prsty namočené v káve.
Ranný úsmev a
vtáčí spev.
Nežné rozkvitnutie
obľúbených hier
bez hracej dosky,
bez ničoho.
Len tak,
lietajúc si v oblakoch,
ako malé deti,
oblečení v priesvitných oblekoch.
Zamotané dlane,
to ty
chyť ma prosím za ne.
Kráčame po naostrenej hrane.
Pred očami dám labutie jazero.
Robinson Crusoe ostal sám.
Čierna labuť slastne ranená,
hlava opretá o tvoje ramená.
Bazén emočných výkyvov
a predražených kytíc.
Divadlo, len samé divadlo,
no skúsme ísť naživo.
Aspoň skúsme!
A keď tak pohltíme
a pohoríme
či sa potopíme,
len proste skúsme.
Terka Dominiková
0 comments