V slnkom zaliatej izbe stojí dievča plné života, hľadí na seba v zrkadle. Z jej zelených očí kričí smútok a zlosť. Zatiaľ čo ja, keď sa na ňu pozriem, vidím jej láskavé ruky, ktoré ma vždy silno objímu, vidím jej tvár, ktorá s každým úsmevom roztopí ľudí navôkol. Vidím jej blonďavé vlasy, ktoré z nej robia rozprávkovú princeznú. Hlavne vidím krásu v jej myšlienkach, v smiechu a láske, ktorú rozdáva. Ona pri pohľade na seba vidí líca, ktoré keby môže odstráni. Vidí ženskú postavu, ktorá nevyzerá ako z obálky magazínu. Jej zlosť jej hovorí, dnes už radšej nejedz a smútok zas, ba daj si, uteší ťa to. Cíti vinu len pri pomyslení na kúsok maminho chleba, ktorý má tak neskutočne rada. Vidí toľko chýb, jej duša piští po komplimente, ktorý by jej vinu zmiernil. Trápi sa. Začne veľa cvičiť, čím ďalej menej jesť. Komplimentov pribúda, ale ona sa ani zďaleka dobre necíti. Každým dňom je slabšia, smutnejšia, jej sebavedomie klesá. Síce sa poteší z každej fotky, kde vidno jej rebrá ale je hladná, bolí ju žalúdok, vypadávajú jej vlasy. Postupom času si uvedomí hrôzu, do ktorej sa dostala, vyhľadá pomoc a vyberá sa na cestu hľadania fyzického a duševného zdravia. Táto cesta je pre ňu nesmierne náročná, hanbí sa a nemá okolo seba nikoho, komu by verila a zdôverila sa. Prejde niekoľko rokov a ona stále bojuje, niekedy jej príde, že jej život sa premenil na nekonečný príbeh, má lepšie aj horšie obdobia. Uzatvára sa čím ďalej tým viac do seba. Hanba a vina ju stále zožiera zvnútra. Rada by sa o svoje myšlienky podelila, avšak všade okolo nej počúva posudzujúce reči. ,,Fú, pozri sa na neho aký je tučný, čo mu nikdy nikto nepovedal ako funguje fitko?“, ,,Preboha, pozri sa, tá je ale odporne chudá, určite je anorektička”. Každý jeden človek v jej okolí má svoj vlastný názor na to ako by ten druhý mal vyzerať. Najhoršie je, že nami vytvorené ideály neexistujú. Ak chce človek plnohodnotne žiť, robiť to, čo ho baví, netrýzniť sa, jeho telo nikdy nebude vyzerať ako z obálky magazínu, či ako modelka z instagramu a ani nemôže.
     Viete ako vznikajú tie dokonalé fotky modeliek, ktorými by sme chceli byť? Sú to konštrukty desiatky ľudí konzumného priemyslu. Každý magazín má svojho fotografa, dizajnéra, maskéra, konceptualistu a ďalších, ktorí vymyslia návrh fotky. Na tejto fotke nie je reálny človek, modelka z obálky sa ráno nezobudí a hneď po umytí zubov príde na plac, odfotia ju a dokonalá fotka je na svete. Tá žena je celý mesiac na špeciálnej strave, denne venuje “skincare” aspoň hodinu a pol, príde na plac, kde ju za dve hodiny nastajlujú a ďalšie tri ju štelujú do pózy, neskôr príde do postprodukciu, kde vymažú všetko “neatraktívne a odporné”. Vyretušujú čo sa dá a olalala, nereálna žena, na ktorú všetci zízame s myšlienkou, kiež by tak vyzerám, je na svete.

     Nepríde vám absurdné, že vyše 60% populácie chodí do fitka, behá, robí nejaký šport, len preto, že chce vyzerať dobre? Kde sa stala zmena v našom myslení, od kedy sme prestali vnímať rekreačný šport ako cestu k zdraviu a psychickej pohody.
     Prečo namiesto toho, aby sme deti vychovávali k láske k sebe samému a aj k ostatným a rešpektovaniu svojich limitov a svojho tela, ich učíme ako zakrývať ich nedokonalosti? Ľudia po celom svete nemajú čo jesť, hladujú a dali by všetko za kúsok teplého chleba, tak prečo učíme naše deti, aby sa cítili byť vinné za svoj appetite? Prečo rešpektujeme posudzovanie tela druhého?
     Zmena nastáva v každom z nás, nesúďme druhých, nepoznáme ich lekársku anamnézu, ich príbeh. Nesúďme, lebo ani my nechceme byť súdení. Telo každého z nás je iné,buďme vďační za zdravie, ktoré máme. Vážme si naše nohy, ktoré aj keď nie sú dokonalé, odnesú nás kam chceme. Ceňme si naše ruky, vďaka ktorým môžeme pracovať, hladiť svojich blízkych. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, koľko by sme toho dokázali keby všetku tú energiu, ktorú dávame do zmeny seba samých, by sme vložili do riešenia problémov okolo nás? Skúsme akceptovať naše telo a nedokonalosti, aj tie nás robia tým kým sme.
     Ideál krásy a trend sa mení častejšie ako vláda v mnohých krajinách. Tak prečo prispôsobovať svoje telo, myšlienky a životný štýl potrebám predaja komerčných podnikov. Nie je život viac než vzhľad ?

-Laura Tettingerová
-maľba: Vera Perecárová