Prečo by sme mali byť všetci feminist(k)ami
Feminizmus. S týmto pojmom sa v dnešnej dobe často stretávame s negatívnym podtónom. Veľa ľudí si hneď predstaví ženy, ktoré sa búria, chodia bez podprseniek a chcú presadiť svoje práva. Aj preto sa tento pojem často stáva terčom nenávistných a hysterických útokov mužov, žien, cirkví či politikov. No v skutočnosti ide o oveľa viac.
Na začiatok by som chcela priblížiť ako to vlastne celé začalo. V 20. storočí vznikli dve základné hnutia, ktoré zmenili pohľad na rovnosť. Jedným z nich bolo hnutie proti otrokárstvu, druhým bol feminizmus. V histórií môžeme vidieť, že nerovnosť ako taká tu bola už od úplných začiatkov ľudstva. Ale ako sa spoločnosť vyvíjala a postupne rástla, nastalo veľa zmien a aj v tejto téme sa veľa vecí zlepšilo a posunulo dobrým smerom. A stále nás čaká veľmi dlhá cesta k tomu, aby to mohlo byť ešte lepšie.
Témou feminizmus sa zaoberala aj Chimamanda Ngozi Adichie, Nigérijčanka a vo svojej knihe, Všetci by sme mali byť feminist(k)ami píše o tom, ako stereotypy sprevádzajú náš život. Opisuje aj konkrétne prípady zo svojho života z pohľadu ženy čiernej pleti pochádzajúcej z Afriky. Zažíva trojakú diskrimináciu: ako žena, ako černoška a ako občanka krajiny tretieho sveta. Jeden z príkladov, ktorý uviedla v knihe je, že vždy keď vošla do nigérskej reštaurácie s mužom, čašník pozdravil len jeho a ju odignoroval. Opisovala čašníka ako produkt spoločnosti, ktorý ich naučil, že muži sú dôležitejší ako ženy. Samozrejme úmyslom nebolo nikoho zraniť. Jedna vec však je, keď si niečo racionálne uvedomíme a úplne iná, keď niečo precítime emocionálne.
Z vlastnej skúsenosti viem povedať, že vykrikovanie a pískanie po ženách, dievčatách nie je naozaj príjemný zážitok. Je to absolútne neúctivé a neprístojné. Taktiež si myslím, že v pracovnej sfére je s týmto veľký problém. Keď som si jedno leto privyrábala ako čašníčka, často som mala pocit ako keby sa slušnosť a profesionalita úplne vytratila. Komentovanie môjho vzhľadu, či vysoko neprimerané a neadekvátne správanie od mojich nadriadených.
Feminizmus neznamená neznášanie mužov. Feminizmus je presvedčenie, že ženy a muži by mali mať rovnaké práva a možnosti. Nie je to hnutie žien, feminizmus by mal byť hnutím všetkých nezávisle od pohlavia.
Dôležité je aj to, že ženy si zaslúžia rovnaké platy ako muži. Z prieskumov vyplýva, že v priemere sú ženy platené o 20 percent menej ako muži. Nehovorím o tom, že žena, ktorá zametá chodníky by mala dostať ten istý plat ako vysoko postavený muž v politike. Ide skôr o to, že ľudia na rovnakej pozícií by mali byť rovnako platení.
Na záver by som zdôraznila, že feminizmus a rovnocennosť chýba v každodennom živote. Nie je to extrém, ale prirodzená túžba ženy po integrite a právach. Ženské práva sú ľudské práva. Feminizmus je jedným zo základných pilierov modernej demokracie a kultivovanej spoločnosti. Preto si myslím, že si zaslúži korektnú celospoločenskú diskusiu postavenú na dátach a faktoch. Mrzí ma keď vidím, ako sa zneužíva na náboženské alebo politické účely. My ako ľudské bytosti, ako obyvatelia tejto Zeme by sme mali mať rovnaké práva. Každý jeden z nás. Bez ohľadu na postavenie v spoločnosti či pohlavia. Všetci sme si rovní. Takže skúsme diskutovať o týchto problémoch. Nehovorím len o feminizme. Bojujme za spravodlivosť, za rovnosť.
- Petra Sochorová
0 comments