Počas týchto dní mnohých pobúrila spolupráca spoločnosti Nestlé a iniciatívy Mladí za klímu, ktorá sa zameriava na šírenie osvety o klimatických zmenách a snaží sa zmeniť postoj spoločnosti ku globálnym problémom. Na ich instagramovom profile sa nedávno objavil príspevok, v ktorom vyzdvihujú udržateľnosť a nízku uhlíkovú stopu značky Garden Gourmet. Zdôrazňujú ich vývoj alternatívnych foriem stravy, považujú ich za udržateľné a dostupné pre všetkých spotrebiteľov. Táto kampaň sa však stala terčom ostrej kritiky. Spoločnosť Nestlé bola po dlhé roky odsudzovaná pre privatizáciu zdrojov, množstvo emisií vypustených do ovzdušia či detskú prácu. Práve preto nikto nedokáže uveriť, že by tak veľká a vplyvná korporácia odrazu zmenila svoje princípy pre dobro planéty. Pod príspevkom sa objavila záplava nesúhlasných komentárov kritizujúcich tento nedbalý krok.

    Mnohí ho považujú za prejav novodobej marketingovej techniky, takzvaného greenwashing-u. Označenie eko sa totiž u kupujúcich stáva čoraz populárnejším a firmy sa práve to snažia využiť v svoj prospech. Tento pojem pochádza z anglického green, ktoré v preklade znamená ekologický a whitewash, ktoré môžeme preložiť ako prikrášľovanie alebo zmierňovanie chýb. Prvýkrát ho použil environmentalista Jay Westerveld v roku 1986, ako odpoveď na požiadavky hotelov. Tie od svojich zákazníkov žiadali opätovné použitie uterákov v záujme ochrany životného prostredia. Išlo však iba o marketingový ťah, pri ktorom sa ubytovacie zariadenia snažili ušetriť náklady na pranie. V dnešnej dobe sa firmy usilujú svoju značku odprezentovať ako environmentálne zodpovednú a zlepšiť tak svoj imidž v očiach spotrebiteľov. V praxi môže greenwashing znamenať zamlčanie negatívnych environmentálnych vplyvov, irelevantné tvrdenia, v niektorých prípadoch dokonca úplné zavádzanie nepravdivými informáciami.

    Spoločnosti často používajú nadmerné množstvo zelenej farby, no na obaloch nedokážeme nájsť žiadne informácie, ktoré by to potvrdili. Nedozvedáme sa o konkrétnych krokoch, namiesto toho dostaneme len slogany a nepresné vyjadrenia o ich dobrých úmysloch. Po skontrolovaní ich webovej stránky nenájdeme žiadne skutočné fotografie z procesu výroby, len niekoľko fotiek zelene. Firmy používajú pojmy ako organické a prírodné, po krátkom pátraní však zistíme, že zloženie ich produktov sa vôbec nezhoduje s tým, čo nám odprezentovali.

    Niektoré organizácie sa snažia poučiť verejnosť o tomto type zavádzania. Veria, že s väčšou informovanosťou prichádza aj väčšia ohľaduplnosť. Jednou z nich je napríklad University of Oregon a ich projekt The greenwashing Index, ktorého úlohou je ukázať skrytú tvár tejto formy marketingu. Preto nesmieme veriť všetkému, čo počujeme. Pokiaľ nám naozaj osud našej planéty nie je ľahostajný, treba si dôkladne preveriť informácie a nebáť sa opýtať na všetko, čo nás ohľadom daného produktu zaujíma. Naše otázky môžu firmy viesť k väčšej transparentnosti a v konečnom dôsledku k tomu najdôležitejšiemu, záchrane našej planéty.

- Alexandra Šaríková