Možno sa sem hodíš farbou a veľkosťou,

no nehodíš sa sem obsahom.

Biele páperie sa vôkol jemne vznáša,

ja si beriem lízatko, môj stres sa stráca,

žiara slnka ma šteklí na tele,

slepé oči sledujú ma zmätene.

Nedotýkaj sa mojich presvedčení,

nesnaž sa ich otočiť, iba sa zašpiníš.

Ak sa niečo otáča, tak ja v tvojich dverách

a môj žalúdok pri televíznych novinách.

Biele páperie ma drsne hladí po tvári,

a všetci, ako snehové vločky vo februári,

padáme k zemi, celkom smelí a zrelí,

smiech nás objíma ako sneh za goliermi.

Možno sa sem hodím tak, ako ty,

iba mojou farbou a mojimi rozmermi.

-Kristína Nemcová