Keď som sa pred rokom hlásila do školského spevokolu, ani zďaleka som netušila, čo
všetko mi to môže dať. Začiatky boli samozrejme ťažké...hodiny spievania, disciplíny,
ale najmä to nekonečné sedenie v škole s vedomím, že všetci ostatní sú už dávno
doma. Našťastie mal náš pán dirigent –Mgr. art. Peter Bibza- dostatok trpezlivosti, a
nevzdal to s nami, aj napriek našim znechuteným výrazom.
Netrvalo dlho, a spevokol bol hodný prvého poriadneho vystúpenia. Už si síce
nepamätám na detaily, ale na potlesk a emócie divákov sa nedá zabudnúť. Je úžasné
vidieť feedback obecenstva. Neviem, ako vy, ale ja si vždy pri tom uvedomím, že moja
snaha za niečo stála, a mám tak chuť pokračovať ďalej.
Hovorí sa, že každý člen zboru je dôležitý. A u nás obzvlášť, keďže nás nie je trikrát
najviac. Ale najdôležitejšie je mať umelecké vedenie. Človeka, ktorý z nemožného,
spraví možné. Človeka, ktorý nám verí, aj keď si neveríme. Našťastie my takého človeka
máme.
Na druhej strane, spievanie nie je všetko. Keby sme nemali pána profesora Mareka
Hanusku, pravdepodobne by sme boli bez sústredení, výletov a zahraničných vystúpení.
Neviem si ani zďaleka predstaviť, koľko času a energie musí obetovať tomu, aby pre nás
niečo také vybavil.
Bez sústredení a výletov by to nebolo ono, pretože práve tu sa umocňuje naša
jednota, kvalita a spolupráca. Samozrejme zažijeme vždy aj kopec srandy. Sranda ale
pominie keď sa vrátime do školy, a ideme sa zblázniť z toho, čo všetko sme opäť
vymeškali. Našťastie, škola nám neujde. A neujdú nám z hlavy ani spomienky na to, čo
všetko spolu denno-denne zažívame...

-Terka Babinčáková